Rozhovor

Danylo Beskorovainyi: Výkonmi musím neustále dokazovať, že som majster sveta

Dvadsaťročný ukrajinský obranca je prvým majstrom sveta vo Fortuna lige.

Danylo, vitaj v Dunajskej Strede. Prezraď nám okolnosti tvojho prestupu k nám spred roka!

„Ďakujem. Pol roka pred príchodom na Slovensko som hral v Litve, ale klub mal finančné ťažkosti a skončil sa mi kontrakt. Dunajská Streda ma oslovila, podpísali sme zmluvu a hneď som odišiel na ročné hosťovanie do Michaloviec. Stade som sa dostal do ukrajinskej reprezentácie do 20 rokov a jej tréner ma zobral aj na majstrovstvá sveta.“

Ako sa ti páči Fortuna liga?

„Veľmi. Je tu veľa mladých hráčov a v tejto súťaži môžem nabrať aj skúsenosti.“

V minulej sezóne sa Michalovce a DAC stretli štyrikrát. Ako si na to spomínaš na tieto súboje?

„Proti DAC-u som nastúpil iba v dvoch domácich stretnutiach: to jesenné Michalovce dokázali vyhrať 2:1, ale DAC hral rýchly futbal a prezentoval sa dobrou taktikou. Na jar sme prehrali 0:2, a hoci Michalovce hrali dobre, DAC bol jednoducho lepším mužstvom. Na zápasoch v MOL Aréne som nebol, tunajšiu atmosféru som na vlastnej koži nezažil, ale viem, že naši fanúšikovia sú najlepší vo Fortuna lige. Už sa na nich veľmi teším.“

Minulá sezóna bola rekordná pre Michalovce aj pre DAC. S akými cieľmi prichádzaš na Žitný ostrov?

„Mám najvyššie ambície, chcem pravidelne hrávať. Druhé miesto je síce pekné, ale prvenstvo by bolo ešte krajšie. Dúfam, že dostanem šancu a budem hrávať dobre. Chcem ukázať, čoho som schopný.“

Čo môžu fanúšikovia očakávať od teba, aký si typ futbalistu?

„Som mladý, ale budem sa snažiť podať čo najlepšie výkony. Moje silné stránky súsúboje jeden na jedného a vďaka výške aj hlavičkové súboje. Okrem toho som ľavákom, ktorých je málo.“

Porozprávaj nám o nedávnych majstrovstvách sveta do 20 rokov, kde Ukrajina prekvapila všetkých a šampionát nakoniec vyhrala! S akým cieľom ste išli do Poľska?

„Prvoradým cieľom bol postup z náročnej a veľmi vyrovnanej skupiny, kde sme sa stretli so Spojenými štátmi, Nigériou a Katarom, čiže bola to silná štvorka. Prvý zápas proti USA nebol z našej strany práve najlepší, ale dokázali sme ho vyhrať a aj vďaka tomu sme postúpili z prvého miesta. V osemfinále nás čakala Panama a po víťazstve 4:1 sme prvý raz začali rozprávať o tom, že môžeme získať aj zlato. Mali sme skvelý kolektív, hrali sme dobre. Potom sme postúpili cez dobre hrajúcu Kolumbiu a cez Taliansko. V semifinále proti Taliansku sme odohrali veľmi ťažký duel: dostali sme červenú kartu a zachránil nás videorozhodca, keď taliansky gól v nadstavenom čase nebol uznaný.“

Od finále prešli takmer dva týždne. Ako sa spätne pozeráš na zápas s Kórejčanmi a následné oslavy?

„Náš úspech bol dielom kolektívu, bolo to o trénerovi, o hráčoch, o celom štábe. V tíme bola skutočne rodinná atmosféra. Po víťaznom finále sa celé mužstvo aj realizačný tím presunuli do Kyjeva a tri dni sme oslavovali. Boli to neopísateľné pocity, ale potom sa všetko vrátilo do normálu. Teraz sa už pozerám dopredu, lebo nás čaká Európska liga a aj domáca ligová súťaž.“

Skutočnosť, že si majstrom sveta, ťa bude sprevádzať počas celej kariéry. Na jednej strane je to skvelé, na druhej pociťuješ zvýšený tlak na svoju osobu?

„To nie, ale viem, že výkonmi musím neustále dokazovať, že som majster sveta.“ 

Súvisiace správy

Rozhovor
Rozhovor