Rodák z Topoľníkov prišiel do dunajskostredského futbalu okľukou. „Išiel som študovať na strednú školu do Bratislavy, a podobne ako ďalší hráči na čele s Jurajom Szikorom, som sa dostal do Interu. Koncom šesťdesiatych rokoch sme boli dorasteneckými majstrami Československa a dostal som sa dokonca vo svojej kategórii do československej reprezentácie,“ opisuje  Juraj Lépes svoje prvé futbalové obdobie.

A ako to pokračovalo? „Po odchode na vysokú školu do Nitry som sa stal členom kádra AC Nitra, ale väčšinou som účinkoval v B-tíme. Rok som strávil aj v Šali, kde sme sa prebojovali do národnej ligy. Odtiaľ som si to namieril do Dunajskej Stredy, ktorá v tom čase hrala majstrovstvá kraja. V DAC som sa hlásil v novembri 1976. Predo mnou prišiel brankár Lóránt Majthényi z bratislavského Interu.“

V krajskej súťaži však nemusel dlho prešľapovať. „Na jar 1977 sa nám podarilo postúpiť do divízie. Vtedy sa začal vzostup futbalu v Dunajskej Strede, odštartovala futbalová mánia v meste. Bol som pri tom, ako sme si vybojovali postup do I. SNL v ročníku 1979/80, v ktorej som si zahral ešte dva ročníky. Potom som odišiel do Gabčíkova,“ približuje svoje účinkovanie v DAC, ktoré trvalo približne päť rokov.

Veľmi rád spomína na vtedajší tím z prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. „Bolo to skvelé mužstvo, ktoré sa prebojovalo do SNL. S hráčmi ako Juraj Szikora, Ladislav Józsa, ktorý prišiel na jar ako čerstvý kráľ strelcov z Trenčína, takisto Juraj Majoros a Karol Krištof boli súčasťou tímu, vracal sa Ladislav Tóth. Dá sa povedať, že tieto roky v DAC patrili medzi najkrajšie roky v mojej futbalovej kariére.“

Mal necelých 29 rokov, keď DAC-u zamával na rozlúčku. Prečo? „Futbal už smeroval k profesionalizmu a my sme sa s niektorými spoluhráčmi, napríklad Majthényim či Horváthom rozhodli, že zostaneme verní našim civilným povolaniam. Skôr sme sa orientovali týmto smerom. V Gabčíkove som si však ešte zahral tri roky a potom som odštartoval trénerskú kariéru,“ odpovedá.

Aj v civilnom povolaní však mal blízo k futbalu. „V centre voľného času som pracoval s deťmi, takže prakticky od začiatku osemdesiatych rokov sme sa venovali výchove mládeže. Keď v roku 1986 vznikli športové triedy, tak som sa podieľal na  ich rozvoji. Z nich vyšli viacerí, neskôr aj prvoligoví hráči DAC.“

Pracoval popri zamestnaní aj ako tréner Ňáradu, Topoľníkov, Gabčíkova a Viesky. „Vo Vieske som bol najdlhšie, nejakých desať rokov,“ dodá.

Futbalová mlaď sa stala dôležitou náplňou jeho práce a každodennou súčasťou života. „V rámci MFK sme dosiahli pekné úspechy, v časoch, keď v DAC boli problémy. Mládežnícke tímy sme pretransformovali a doviedli do ligových súťaží. Potom sa to znova celé zlialo do DAC, bol to taký kolobeh. Od roku 2007 sme formovali FK, ako alternatívu k dunajskostredskému futbalu, keď klubové pomery boli v DAC problematické. Začali sme s cieľavedomým budovaním mládežníckeho futbalu, a keď sa zmenil majiteľ, tak sme sa stali súčasťou klubu a sme tu už skoro dva roky. “

Čo sa za ten čas podarilo? „Vytvorili sme model výchovy mládeže, a tak už dnes môžeme smelo povedať, že od čias, keď pred poldruha rokom prevzal DAC nový majiteľ, sme dohnali desať rokov. Bolo veľmi dôležité, že sme sa prepracovali do prvej línie a dostali sme status Útvaru talentovanej mládeže (ÚTM), kam patrí len 14 klubov na Slovensku. Pravda, z toho vyplýva aj povinnosť organizovať tieto tímy na profesionálnej úrovni a všetky veci okolo diania v nich.“

Ako sú mládežnícke tímy pripravené na novú sezónu, ktorá sa počas víkendu rozbieha, a na nové méty? „V tomto roku sa nám podarilo posilniť trénerský tím, a tak v každej vekovej kategórii, v trinástich mužstvách, sme angažovali kvalifikovaných trénerov. Máme štyroch trénerov s Pro licenciou, ktorí sa zaoberajú mládežou. A v každom tíme sa začal kvalitatívny prerod, ktorým by sme v každej kategórii mali dosiahnuť slovenskú úroveň. Verím, že do dvoch rokov sa nám to podarí.“ Už v minulej sezóne postúpil starší dorast do prvej ligy a pokrok urobili aj ďalšie tímy.

Už nielen vyhľadávajú talenty, ale niektoré sa do klubu hlásia samé. „Aj vďaka tomu, že sme sa dostali na tento level, tak sa chlapci hlásia a zaujímajú sa o DAC z celej krajiny. Počas mesiaca sme vyskúšali viacerých, ale naším prvoradým cieľom je, aby sa k nám prioritne dostali chlapci z nášho regiónu a z juhu Slovenska, zo Žitného ostrova a okolia. Niektorí chodia sami, ale pochopiteľne, existuje u nás aj systém skautingu. Veríme, že v dohľadnom čase dosiahneme úspechy s odchovancami a v priebehu nasledujúcich pár rokov by sme radi dali A-mužstvu troch, štyroch, piatich hráčov. Ak budeme pracovať dobre, možno aj viacerých.“

V Dunajskej Strede sa rodí aj dievčenský futbal, ktorý od práve začínajúcej sezóny bude mať aj súťažný punc. Aký je interes zo strany dievčat? „Aj u dievčat vidíme obrovský záujem, na tréningy začalo chodiť 30-40 adeptiek. Pravda, v tejto oblasti nás ešte čaká veľmi veľa práce, ale zapojíme sa už aj do majstrovstiev. Robíme si nádeje, že po čase s nimi môžeme dosiahnuť podobné výsledky ako s chlapcami. Je tu vidím minimálne dve-tri dievčatá celoslovenskej úrovne. A v tomto máme aj tradíciu, vyrástla tu slovenská reprezentantka Szandra Bíró z Dolného Štálu, a verím, že ďalšie pôjdu v jej šľapajach.“

Lásku k futbalu majú Lépesovci v rodine.  „Syn vyrastal v DAC, mal však vážne zranenie kolena, vynechal vyše roka. Láska k futbalu však zostala, hrával za Topoľníky, teraz si hľadá klub v okrese, ale už sa viac koncentruje na civilný život, na vysokú školu,“ uzatvára riaditeľ mládeže v DAC.

Kto je Juraj Lépes

Narodil sa 9. apríla 1953 v Topoľníkoch, kde urobil prvé futbalové krôčiky. V stredoškolských rokoch sa stal hráčom mládežníckych tímov Interu Bratislava, získal s ním v roku 1969 titul dorasteneckého majstra Československa, objavil sa v kádri čs. reprezentácie príslušnej vekovej kategórie. Počas štúdií na vysokej škole bol hráčom AC Nitra, rok si zahral v Šali, aby sa v novembri 1976 pripojil k DAC v krajskej súťaži. O pol roka s ním už hrával divíziu a postúpil v roku 1980 do I. SNL, v ktorej účinkoval v nasledujúcich dvoch ročníkoch. V súťaži odohral 33 zápasov. Aktívnu futbalovú kariéru ukončil v Gabčíkove. Popri zamestnaní sa venoval trénerstvu v menších kluboch okresu a v Dunajskej Strede pomohol zakladať športové triedy. Po práci v MFK a FK 2007 Dunajská Streda prešiel do DAC, kde sa stal riaditeľom pre mládež. Má dve dcéry a jedného syna. Od roku 1976 žije v Dunajskej Strede.

Ladislav Harsányi