Ako sa z niekoho stane kondičný tréner so zameraním na futbal?

„Vyštudoval som fakultu telesnej výchovy a športu, špecializáciu futbal. Bol rok 2000 a v tejto branži kondičných vecí v rámci futbalu na Slovensku to bolo prelomové obdobie. Ako absolvent fakulty som mohol byť futbalovým trénerom, ale dovtedy bola táto oblasť zanedbaná. V rámci futbalu som sa preto začal venovať kondičným veciam, rekonvalescencii a post-traumatologickej príprave futbalistov.“

Zlepšila sa rokmi u nás táto situácia?

„Som rád, že sa to postupne rozširuje personálne, aj kvalitatívne, či už na ligovej úrovni, alebo aj vo výkonnostnom futbale. Dokonca vznikla aj špecializácia v rámci FTVŠ, čo za mojej éry nebolo. Je to síce vo všeobecnej rovine, nie s priamym zameraním na futbal. Za pravdu nám dáva aj UEFA, ktorá teraz otvára špecializáciu fitness coach pre futbal s cieľom, aby odborníci z iných oblastí nechodili do problematiky futbalu a aby sa zachovali prvky špecifického zaťaženia.“

Zaostávame ešte za svetom v oblasti kondičnej pripravenosti?

„Povedal by som, že to nebola len otázka Slovenska, ale širšieho regionálneho záberu. Okolité krajiny sa tomuto začali venovať o pár rokov pred nami, ale myslím si, že sme ich v tejto oblasti dobehli. Koncom 80-tych, začiatkom 90-tych rokov vznikol veľký rozdiel medzi futbalom v západnej a východnej Európe, hlavne kvôli odbornosti a príprave hráčov. Tí zo západu boli veľmi dynamickí, ale dnes sme ich už dobehli a rozdiely sa vyrovnávajú.“

Aké má kondičný tréner úlohy cez týždeň a čo má na starosti v deň zápasu?

„Cez týždeň, v čase klasického mikrocyklu, mám na starosti dva a pol tréningovej jednotky. Okrem toho je tam individuálna príprava s hráčmi, ktorí sú zranení alebo nedotrénovaní na požadovanú úroveň. Venujem sa im individuálne, či už teoreticky, alebo prakticky. To znamená, že buď tréning napíšem, alebo sa vykoná v mojej prítomnosti. Čo sa týka dňa zápasu, štandardne mám na starosti energetickú prípravu a stravný program, a priamo pred zápasom úvod rozcvičenia - nešpecifickú časť ako rozbehanie a silovú prípravu. Všetko sa deje v spolupráci s ostatnými trénermi. Ak sa hrá neskoro večer, doobeda sa dá s hráčmi popracovať na fyzickej pripravenosti.“

Aké sú možnosti na ďalšie vzdelávanie kondičných trénerov?

„Organizujú sa rôzne semináre, školenia či kongresy z rôznych oblastí. Niektoré s futbalom súvisia, niektoré nie. Ako som spomenul, UEFA tlačí na to, aby mala pod kontrolou fitness trénerov, hlavne v profesionálnom futbale, preto začína špecializáciu tohto smeru. Pripravuje osnovy a organizuje pilotné projekty, kde jednotlivé federácie prispievajú svojimi poznatkami. Mal som možnosť zúčastniť sa jedného seminára, ktorý bol veľmi poučný. Aj úsek vzdelávania SFZ, ktorý je teraz pod palcom Zsolta Pakuszu, výrazne pomenil náplň vzdelávania trénerov, či už Pro-licencie, A-licencie, alebo aj B-licencie. Cielene sa venuje tejto problematike. V minulosti to bolo vo vzdelávacom obsahu spomenuté len okrajovo, venovali sme sa len futbalovým veciam. Dnes je záber pre trénerov rozšírený aj o oblasť kondičnej prípravy. Dostanú informácie, čo by mal robiť kondičný tréner a ak ho nemajú, čo si majú sami vytiahnuť z tejto problematiky, a čo majú u hráčov sledovať. Som rád, že sa zúčastňujem určitých prednášok a môžem svojimi skúsenosťami a poznatkami prispieť.“

Prezraď našim fanúšikom, ako si sa dostal do DAC-u a ako sa u nás cítiš?

„Od prvého pôsobenia v Artmedii sa poznáme s Balázsom Borbélyom, on mal vplyv na to, že som sa dohodol v Dunajskej Strede. Takisto Krisztián Németh, s ktorým sme si vekovo blízki, pár zápasov sme odohrali proti sebe. Zmluvu mám podpísanú na tento ročník a obsahuje vzájomnú opciu na ďalšie obdobie. Cítim sa tu veľmi dobre, rýchlo som si zvykol. Možno by som to porovnal s tým najlepším obdobím v Artmedii. Mám rád tradičné veci a DAC je tradičný klub. Celé zázemie, od diváckej kulisy a ľudí, ktorí pôsobia v klube, vo mne vyvolávajú výborný pocit a preto som si rýchlo zvykol.“

S futbalistami vykonávate rôzne merania. Na čo všetko sa zameriavate a prípadne nám prezradíš aj to, v akom stave sú hráči DAC-u?

„Trošku je to zložitejšie. Ak príde tréner k mužstvu, vrátane kondičného trénera, potrebuje čas na to, aby hráčov spoznal. My sme o nich pozbierali prvotné informácie, takže ešte nemôžem hodnotiť, kto aký progres urobil. Každý hráč má svoje stropy v rámci jednotlivých kondičných ukazovateľov, či už rýchlosti, vytrvalosti, sily, atď. Zhruba po ďalších troch mesiacoch, na začiatku zimnej prípravy budeme vedieť, ktorý hráč sa v ktorých parametroch posunul. Nerád by som teraz hodnotil, kto je na tom dobre, kto menej. Samozrejme, nejaké skúsenosti máme, vieme, že sme mužstvo skladali postupne, až po dvoch mesiacoch sa dalo dohromady. Niektorí hráči prichádzali pripravení lepšie, niektorí horšie, a nedostatky sme riešili spoločným tréningovým procesom mužstva, doplneným individuálnym tréningom. Môžem prezradiť toľko, že kondičné parametre sú porovnateľné s ostatnými mužstvami, kde som pôsobil. Káder je celkom dobre vyvážený vekovo, sú tu starší hráči, stredná generácia aj mladší hráči. Nevidím tu žiadny problém, ale samozrejme vždy sa dá zlepšovať. Ako som povedal, chce to určitý čas, aby bol progres viditeľný.“

Okrem DAC pôsobíš aj pri reprezentačnom tíme. Ako si sa dostal k tejto pozícii?

„Som tam od nástupu Vlada Weissa na post trénera v auguste 2008, keďže predtým sme dva roky pôsobili spolu v Artmedii. Ako hlavný tréner si ponechal tú líniu a zobral viac-menej všetkých spolupracovníkov aj do reprezentácie. Od tej doby som zostal na tejto pozícii aj pri ďalších troch tréneroch.“

Veľmi sa líši práca pri národnom výbere od toho, čo robíš v klube?

„Samozrejme, tá práca je úplne iná. Pamätám si desaťdňové zrazy, teraz sa stretávame už len na sedem dní, pretože kluby cez UEFA tlačia, aby zrazy boli čo najkratšie. V reprezentácii nie je taká možnosť veci ovplyvniť, čo ale platí aj pre ostatné pozície, vrátane trénerov. Ale je to aj o tom, aby človek poznal, ako veci fungujú a čo presne treba zahrnúť do tréningu, aby na tie dva zápasy v asociačnom termíne boli hráči vyladení. Ako sa hovorí, niekedy je menej viac. Predtým sme robili tréningové veci, ktorých sa už dnes vyvarujem.“

Môžeš nám popísať posledný zraz, počas ktorého slovenská reprezentácia zaknihovala dve cenné víťazstvá?

„Myslím si, že tento zraz bol vyvrcholením toho, čo sa v reprezentácii od nástupu Jána Kozáka deje. Aj keď musím podotknúť, že práca hlavných trénerov bola v podstate identická aj predtým. V našich podmienkach je to vždy otázka toho, či hráči hrávajú v kluboch. Vždy si to tréner zlízne, nielen za to čo urobí, ale aj za to čo nemôže ovplyvniť. Hráči začínajú pomaly dozrievať, čo vidieť aj na ich výkonnosti v kluboch, už sami vedia, čo reprezentácia obnáša a v spolupráci s nami trénermi a lekármi vedia, ako sa na daný zápas pripraviť. V neposlednom rade, sú dozretí a vedia sami herne zvládnuť aj tie najťažšie zápasy. Je to symbióza dobrej tímovej partie, vplyvu trénera a takého športového obdobia, kedy sú drvivá väčšina v zrelom veku a vedia čo treba na ihrisku robiť. Potom je ten výsledok taký, ako na poslednom zraze. Ale opakujem, nástup tohto trendu trvá už minimálne rok, rok a pol.“

O návrate z Bieloruska kolovali historky aj videá. Kto najviac režíroval oslavy?

„Jano Ďurica a Maťo Škrteľ sú štandardne burcovatelia tohto typu. V pozitívnom zmysle slova sú to také duše tímu, sekunduje im ešte Maťo Jakubku. Ten s nami síce neletel, ale ako skúsený hráč má v kabíne slovo a takisto vie urobiť partiu. Mladých ako Vladko Weiss, Robo Mak a ďalších, tiež netreba prehovárať, to sú tiež dobrí parťáci. Myslím si, že je to dobre vyvážené, ale duše tímu sú hlavne Jano a Maťo. Bolo to vidno aj teraz, futbal sa začína od obrany a tam sme boli skalopevní. Tým pádom naši kreatívni hráči, počnúc Marekom Hamšíkom, sa mohli realizovať.“

Aktuálne sú v reprezentačnom kádri dvaja odchovanci DAC-u, Ján Ďurica a Filip Kiss, rovnako Ján Novota, ktorý u nás zanechal výraznú stopu, a v neposlednom rade Kornel Saláta zo súčasného tímu. Ako by si ich charakterizoval?

„V prvom rade sú to veľmi dobrí chlapci, v ďalšom rade tvrdí profesionáli. Bez toho by sa nedostali tam, kde sú teraz. Filipa Kissa som mal možnosť trénovať pod Vladom Koníkom v Interi, keď ešte ako mladý hráč vkĺzol do vrcholového futbalu. Dostal dosť príležitostí hrávať a presadil sa. Je už stabilný hráč kádra, chodieva na každý zraz a aj pravidelne nastupuje. Jana Ďuricu spomínať nemusím. Janko Novota odchytal jeden zápas, ale je súčasť tímu, za ten polrok sa s ním zžil. Kornel bol takisto súčasť toho tvrdého jadra s Maťo Škrteľom a Jano Ďuricom, veľmi dobre si rozumeli. Teraz pár zrazov z rôznych dôvodov vynechal, ale takisto je v hľadáčiku trénera a keď bude možnosť, určite sa vráti.“

Futbalisti väčšinou snívajú o pôsobení v zahraničí. O čom sníva kondičný tréner? Aké máš plány a ciele?

„Práci v zahraničí by som sa nebránil, ale v dnešnej dobe je to v prvom rade v symbióze s tímom, ktorý so sebou zoberie hlavný tréner, ak dostane angažmán. Takejto možnosti by som sa nebránil, ale momentálne to pre mňa nie je priorita. V Dunajskej Strede by som veľmi rád zostal dlhšie obdobie, ak bude možnosť. Iný klub z našej ligy ma momentálne absolútne netrápi. Potom už skôr zahraničie, ale momentálne ešte deti nemám moc veľké, bolo by to komplikované. Možno v budúcnosti.“

Za tie roky ti prešlo rukami množstvo futbalistov. Máš medzi nimi obľúbených?

„Najradšej spomínam na éru Petržalky, keď získala titul a uplatnila sa v Lige majstrov. Keďže som tu, ako prvého musím spomenúť Balázsa Borbélya, s ktorým sme čo-to preskákali po tých jeho početných a vážnych zraneniach. Nakoniec sa mu ešte podarilo vrátiť do výkonnostného futbalu. Veľmi rád spomínam aj na Braňa Obžeru a Braňa Fodreka, ktorí tu takisto pôsobili, rovnako Janka Novotu. Chvíľu som s ním pracoval keď bol v Dunajskej Strede. Mám ešte staršiu garnitúru hráčov, ktorí už nehrávajú a to z čias, keď som začínal, napríklad Milana Timka. Najviac spomínam na tých hráčov, s ktorými sme spolupracovali v iných kluboch aj po ére Artmedie.“

VIZITKA: MARTIN RUSŇÁK

Bývalý ligový futbalista, odchovanec Slovana. Pôsobil v ňom od prípravky po starší dorast (1985-95), nasledoval ŠKP Devín (1995-2001, II. liga), Petrimex Prievidza (1998, I. liga), Viktoria Plzeň (2001, ČR II. liga), a na záver kariéry nižšie súťaže v Rakúsku (2002-2007). Trénerská kariéra zahŕňa Artmediu Petržalka, Inter Bratislava, AS Trenčín, FK Senica, od sezóny 2014/15 je v DAC. Je ženatý, s manželkou vychovávajú syna Alexa (11 rokov) a dcéru Emu (3 roky).