Odchovalo ho bratislavské Tehelné pole. Spolu s Vencelom, Tittelom, Peckom, Maixnerom, Krištofíkom, Jurigom, Chvílom získal v belasom drese titul dorasteneckého majstra Slovenska. V áčku Slovana hrával národnú ligu, a keď si zrátal, že v najvyššej súťaži v jeho drese asi veľa šancí nedostane, prikývol na ponuku DAC. Hráč, ktorý sa popri futbalovej kariére stihol stať aj inžinierom ekonómie.

„Do DAC ma zavolal tréner Anton Dragúň,“ osvetľuje príchod na Žitný ostrov. „V Slovane bola zložitá situácia, a v Dunajskej Strede som videl väčšiu šancu, aby som hrával pravidelne, tak som sa rozhodol pre zmenu klubu,“ dodáva. A zmena vzduchu mu prospela, aj keď rozbeh sa pre neho, ani pre mužstvo, nevydaril.

Prvý ligový zápas v dunajskostredskom drese absolvoval v auguste 1989 zhodou okolností proti bývalému klubu bratislavskému Slovanu. Bola to zároveň premiéra Antona Dragúňa na lavičke DAC. Belasí vyhrali 1:0 a ukončili domácu sériu Dunajskostredčanov - 30 zápasov bez prehry. „Gól nám dal dve minúty pred koncom Juriga,“ pripomenul Miloš Tomáš, ktorý nastúpil na poste pravého obrancu s číslom 2. Inkriminovaná sezóna nedopadla príliš dobre, mužstvo dokonca bojovalo o záchranu.

V nasledujúcich ročníkoch však DAC už stúpal. „Káder bol veľmi dobrý, dá sa povedať, že takmer každý ročník a vo federálnej lige sme v poslednom ročníku skončili štvrtí. V tej dobe bol DAC špičkovým československým klubom - po stránke hráčskej, trénerskej i finančnej. V klube boli veľmi dobré podmienky a úroveň na tie časy naozaj vynikajúca,“ pripomína Tomáš.

Pochvaľuje si aj stmelený kolektív, v ktorom národnosť nehrala žiadnu rolu. „Nikdy nevznikali žiadne problémy, bolo jedno či ide o hráča hovoriaceho po slovensky, po česky alebo po maďarsky. Niektorí hráči, najmä z Dunajskej Stredy či okolia, hovorili aj po maďarsky. V kolektíve bol poriadok a panovala vzájomná úcta, preto to tak fungovalo. Platilo to aj vo vzťahu k trénerom a funkcionárom. Páni Šanta a Vígh boli na tú dobu špičkovými športovými činovníkmi. Poviem vám, že v dnešných časoch je takých na Slovensku málo.“

Podľa bývalého obrancu, funkcionári v Dunajskej Strede vždy držali slovo. „Ja si počas obdobia, čo som bol v klube, a to trvalo päť rokov, nepamätám, že by hráči nedostali výplatu. To sa jednoducho nemohlo prihodiť. Teraz sa to na Slovensku stáva bežne a ja ani nerozumiem, prečo potom hráči ďalej hrajú, keď im nezaplatia, na čo majú nárok.“

Postupom času si vybojoval miesto v základnej zostave DAC a stal sa oporou zadných radov. „V Dunajskej Strede som mal množstvo kvalitných spoluhráčov, tak zo Slovenska, ako aj Česka a zažil som tam aj dosť trénerov - už spomínaného Dragúňa, Dušana Radolského, Ladislava Škorpila, dnes už nebohých Vladimíra Hrivnáka a Juraja Szikoru. Naozaj išlo o veľmi kvalitných, výborných trénerov,“ vymenúva.

V drese DAC strelil päť ligových gólov. „Viac menej to bolo po štandardných situáciách, väčšinou hlavou,“ podotkne.

„Publikum bolo v Dunajskej Strede vždy vynikajúce, a myslím si, že aj v súčasnosti je veľmi dobré. Dunajskostredský fanúšik miluje futbal a chodí naň, mužstvo však musí odvádzať adekvátne výkony,“ pristavil sa pri domácom obecenstve.

Hoci o Tomášove služby bol záujem aj z iných klubov federálnej ligy, zostal verný DAC až do roku 1994, keď sa vydal na zahraničný angažmán do Nemecka.

Po štyroch rokoch sa do Dunajskej Stredy ešte na pol sezóny vrátil. „To už vtedy bolo akési iné. Skrátka, už nie také, ako predtým. Slovenská liga v tom období už bola podľa môjho názoru sčasti zdevastovaná.“

Aj v súčasnosti si všíma, ako účinkuje jeho bývalý klub. „Samozrejme, že to sledujem, celý slovenský futbal, zaujíma ma. Myslím si, že mám vcelku dobrý prehľad. V minulej sezóne som bol v Dunajskej Strede párkrát na futbale, naposledy tuším proti Žiline. “

Čo hovorí na plány majiteľa klubu Oszkára Világiho urobiť z DAC opäť špičkový slovenský klub, vybudovať akadémiu, postaviť štadión? „Sú to plány vskutku svieže, ale nie je ľahké ich realizovať. Nie je to práca na jeden rok, ani na dva roky, ale na dlhé obdobie. Majiteľovi držím palce, aby mu to vyšlo.“

Svoje účinkovanie na Žitnom ostrove zhrnul takto: „Mám na to len krásne spomienky, spoznal som tam veľa ľudí, veľa dobrých ľudí. Bola to súčasť nielen môjho športového, ale aj spoločenského života. Keď sa tam vraciam, zakaždým stretnem známych - bývalých spoluhráčov, ich rodiny, manželky... Do Dunajskej Stredy chodím rád.“

Známe je i jeho funkcionárske pôsobenie, tri roky bol aj generálnym sekretárom Slovenského futbalového zväzu. „Pracoval som v športe, ale aj v zahraničných firmách,“ približuje profesionálnu orientáciu po skončení aktívnej hráčskej dráhy. A čomu sa venuje dnes? „Mám vlastnú firmu a podnikám vo sfére nehnuteľností,“ odpovie.

Momentálne nie je vo futbale zaangažovaný: „Som len futbalovým konzumentom. Futbal si zahrám už len veľmi zriedkavo, problémy s kolenom a kĺbmi ma značne limitujú, skôr pestujem športy, pri ktorých nie sú tieto partie až tak zaťažené.“

Kto je Miloš Tomáš

Miloš Tomáš (narodený 9. 1. 1968) je odchovancom bratislavského Slovana, ktorého kmeňovým hráčom bol do leta 1989. Po návrate z vojenskej služby v Znojme sa s klubom dohodol na ukončení spolupráce a prestúpil do DAC Dunajská Streda. Bývalý pravý obranca, neskôr aj stopér, zotrval v DAC až do leta 1994. Z klubu odišiel do Nemecka, kde obliekal dresy FC Saarbrücken, Rot-Weiss Essen a Carl-Zeiss Jena. Po štyroch rokoch sa ešte na krátky čas vrátil do DAC, kde v roku 1998 definitívne uzavrel svoje účinkovanie. Celkovo má na konte za klub 106 ligových zápasov a päť gólov. Potom sa na tri roky stal hráčom Artmedia Petržalka. Pôsobil vo zväzových štruktúrach v rokoch 2002-2003, keď bol ešte za éry hlavného trénera Ladislava Jurkemika technickým vedúcim slovenskej futbalovej reprezentácie. Pracoval aj ako delegát futbalového zväzu, člen Rady SFZ i výkonného výboru Bratislavského futbalového zväzu. Na jar roku 2007 sa stal generálnym sekretárom Slovenského futbalového zväzu, pričom túto funkciu vykonával do novembra 2010. V súčasnosti sa venuje podnikaniu, žije v Bratislave.

Ladislav Harsányi