Začalo sa to ešte v Slovenskej národnej lige, konkrétne v sezóne 1984/85. Nitra vtedy vypadla do druhej najvyššej súťaže a túžila sa čo najkratšou cestou vrátiť nazad medzi československú elitu. DAC po dvoch neúspešných pokusoch išiel aj tretí rok v rade za historickým postupom. Do súperenia týchto dvoch tímov dokázala prehovoriť iba Považská Bystrica, lenže DAC napokon ovládol súťaž a už štyri kolá pred koncom slávil najväčší úspech za vyše 80 rokov klubovej existencie. V poslednom domácom vstúpení privítal Nitru a 10 000 fanúšikov tlieskalo už istému prvoligistovi aj po remíze 3:3.

O rok neskôr sa do federálnej ligy vrátila aj Nitra. Prvý vzájomný duel v tom čase najlepších tímov zo Slovenska lákal, mnohí sa na štadión ani nedostali a viseli na okolitých stromoch a strechách. Oficiálna návšteva 10 576 bola až do februára tohto roku rekordná na domácom ligovom zápase DAC-u. O osude stretnutia rozhodol už v úvodnej minúte Pavlík touto utešenou strelou:

Preskočme niekoľko desaťročí a nazrime do jari 2014. Prvý polrok nového majiteľa Oszkára Világiho bol najmä o tuhom boji o záchranu prvoligovej kože. Priamym konkurentom nám bola Nitra a hoci sme ju v upršanom májovom zápase pred takmer sedemtisícovou kulisou nezdolali, už o deväť dní neskôr vyšlo nad Žitným ostrovom slnko a po víťazstve nad ďalším veľkým rivalom Trnavou prišli na rad pamätné oslavy uchovanie si prvoligovej miestenky.

K súboju s Nitrou z 11. mája 2014 sa ale viaže aj iná dôležitá udalosť: práve v ten deň totiž pred naším zápasom prvýkrát zaznela klubová hymna Nélküled...

V sobotu nás proti Nitre čaká 55. ligové súperenie. Z doterajších 54 sme 42 odohrali v najvyššej súťaži a 12 v druhej lige. Celková bilancia je zatiaľ naklonená súperovi (21-8-25, skóre 53:73), ale veríme, že v najbližších rokoch si ju nakloníme opäť na našu stranu. Tak, ako tomu bolo koncom 80-tych rokov, ešte v začiatkoch tejto tradičnej rivality.