Eric, ako si videl včerajší duel v Zlatých Moravciach?
„Bolo to veľmi dôležité stretnutie, v ktorom sme potrebovali zvíťaziť, čo sa nám napokon aj podarilo. V bojovnom zápase som mal jedinú väčšiu príležitosť, ale dokázal som rozhodnúť o osude troch bodov. Som za to veľmi rád.“

Najmä v úvode druhého polčasu sme si vypracovali veľa šancí, mohli sme vyhrať aj vyšším rozdielom...
„Áno, Andzouana, Divković aj Nebyla mali veľké príležitosti, ktoré sme síce nevyužili, ale dôležité je víťazstvo. Musíme pokračovať v tvrdej práci.“

Včerajší gól bol tvoj 16. v sezóne. Ako si videl tú situáciu?
„Dostal som skvelú prihrávku od Saineyho, ktorú som si dokázal dobre prebrať. Nechal som za sebou dvojicu domácich obrancov a zakončil som k vzdialenejšej žrdi.“

Strelil si gól v šiestom ligovom zápase za sebou, čo je nový klubový rekord. Aký je to pocit stať sa súčasťou histórie DAC-u?
„Samozrejme, mám z toho radosť, ale pre mňa je vždy najdôležitejší úspech mužstva. Ak nehráme dobre, ani ja sa nedostanem do šancí. Pracoval som tvrdo pre tento úspech, je to súčasť mojej mentality. Som rád, že mojimi gólmi môžem prinášať radosť ľudom v klube a naším fanúšikom.“

V druhom polčase si videl piatu žltú kartu v sezóne, čo znamená, že v najbližšom kole budeš absentovať...
„Áno, v tej chvíli som si uvedomil, že v budúcom stretnutí budem chýbať, ale stáva sa to. Budem držať tímu palce, aby aj bezo mňa dokázali vyhrať nad Žilinou.“

Pozdrav do neba

Eric po včerajšom stretnutí pózoval s tričkom, na ktorom bolo rukou napísané „Gracias siempre, Viejito“. Preložiť by sa to dalo ako „navždy vďačný, starký“. Poslal tak emotívny odkaz svojmu prvému trénerovi vo Venezuele, od ktorého sa náš 22-ročný útočník učil futbalovú abecedu a ktorý zomrel krátko pred zápasom. Rami od neho dostal výborné základy.