Rozhovor

Sainey Njie má za sebou najťažšie týždne života

Sainey Njie má za sebou najťažšie týždne života

A-TÍM
|
Rozhovor
| pi 10.9.2021, Nagy Krisztián, foto: Lelkes Ernő
article_banner
'
article_banner
'

Gambijský stredopoliar stratil deň pred pohárovým stretnutím Veľké Lovce-DAC (0:6) mamičku, ktorá v 65 rokoch prehrala boj so zákernou chorobu. „Teraz sa už cítim o čosi lepšie, ale jej pamiatku budem navždy strážiť.“

Sainey, kedy si sa dozvedel túto smutnú správu?
„Deň pred zápasom ráno, čiže pre utorňajším tréningom, ktorý som ale aj napriek tomu absolvoval. Mamička s chorobou bojovala, ale napokon jej podľahla.“

Napriek tejto bolestnej strate si odohral v Lovciach celý zápas. Aké to bolo nastúpiť po takejto tragédii?
„Ťažké, ale zároveň som bol ešte viac motivovaný. Chcel som vyhrať pre ňu. Povedal som si, že musím byť silný kvôli nej, odohrať zápas a potom sa vrátiť domov.“

Ako vyzerá pohreb v tvojej rodnej krajine?
„Ak niekto zomrie ráno, tak ho pochovajú už v ten deň poobede. Niekedy sa modlíme aj do neskorej noci. Keďže mamička zomrela ráno, pochovali ju ešte v ten deň, takže som nemal šancu prísť domov na pohreb.“

Od koho si sa dozvedel tragickú správu?
„Od brata, ktorý matku v nemocnici opatroval. Napísal mi len správu, lebo vedel, že na druhý deň mám zápas. V ten deň som nekomunikoval s nikým z rodiny, lebo som bol veľmi smutný a aj oni vedeli, ako sme si boli blízki. Samozrejme, odvtedy sme s rodinou v kontakte, ale nerád o tom hovorím, lebo sa mi znovu vynoria všetky smutné spomienky.“

Prešlo už niekoľko týždňov. Ako sa momentálne cítiš?
„Už je to o čosi lepšie, ale predchádzajúce týždne boli veľmi ťažké. Pomáhalo mi, že som bol obklopený ľuďmi a trénoval som s mužstvom. Hlavne mentálne to bolo náročné, stratiť rodiča, a hlavne matku, je tragické. Mal som s ňou veľmi úzky vzťah, ja som bol jej najmladším dieťaťom z ôsmych. V našej kultúre má najmladšie dieťa väčšinou najužší vzťah s matkou. Keď som sa dozvedel, že zomrela, preplakal som celý deň a celú noc. Vypol som aj telefón, chcel som byť sám. Aj v deň pohárového zápasu som celé ráno plakal, ale keď som odišiel na zraz, snažil som sa na to zabudnúť a skoncentrovať len na stretnutie. Chcel som vyhrať aj kvôli jej pamiatke a som rád, že sa nám to podarilo. Teraz sa už cítim o čosi lepšie, ale jej pamiatku budem navždy strážiť.“

Vráťme sa k futbalu. V prvých šiestich ligových zápasoch sme získali osem bodov. Ako vidíš začiatok sezóny?
„Nenaplnili sme očakávania, veď DAC je jedným z najlepších tímov na Slovensku. Sme sklamaní, ale taký je futbal. Jediná vec, čo môžeme spraviť, je ešte tvrdšie pracovať a sústrediť sa, aby sme sa vrátili na víťaznú cestu. Veľmi dôležité bude, aby sme v tomto ťažkom období cítili podporu fanúšikov. Musia nám veriť, že sme schopní podávať aj oveľa lepšie výkony. Pokiaľ budú stáť za nami, všetko bude v poriadku.“

article_bannerarticle_banner