Koniec sústredenia je už cítiť vo vzduchu. Možno je to únava, možno vietor, ktorý skúšal ohýbať palmy do tvaru otáznikov. Posledný pracovný deň sme po včerajšej remíze s Austriou Viedeň (1:1) odštartovali pokojnejšie.

Pre tých, ktorí včera odohrali hodinu a viac, bol dopoludňajší tréning regeneračný. Ostatní si oddych odložili. Práve druhá skupina dostala dnes zabrať najviac. A aby tých prekvapení nebolo málo, medzi bránkami sa na chvíľku objavil aj tréner brankárov Pavol Hrnčiarik. Rukavice nasadené, reflexy ostré a žiadne zľutovanie. Niektorí útočníci si možno pomysleli, že tréner má tajnú klauzulu o návrate na ihrisko.

Počasie sa aj dnes snažilo zaujať hlavné miesto v denníku. Vietor, dážď, občasné blesky a novinka dňa: drobné kúsky ľadu. Áno, krúpy. Lebo po šiestich dieloch by bola škoda, keby sme nemali kompletný meteorologický balík. Ešte chýba piesková búrka a máme splnené.

Popoludnie už patrilo regenerácii, wellnessu a fyzioterapeutom, ktorí mali (aj) dnes plné ruky práce. Každý sa snažil dostať svaly späť do stavu „použiteľné na jar“. Dobrovoľná joga ponúkla priestor na upokojenie mysle, hoci vietor za oknami sa s touto myšlienkou evidentne nestotožnil.

Večer sa niesol v znamení tímových aktivít, posledných presunov bielizne a postupného balenia. Sústredenie sa končí, hlavy sa už pomaly presúvajú domov, no jedno želanie máme spoločné: nech po tureckom vetre, daždi a krúpach prídu konečne pekné časy. A hlavne úspešná jar.

Zajtra už bez tréningu. Len cesta domov. Dúfajme, že s vetrom v chrbte.

P. S.: Meteorológovia tvrdia, že jar sa blíži. My tomu veríme, lebo po tom, čo sme zažili v Turecku, už nás naozaj nemá čím prekvapiť. A tešíme sa na sobotu 7. februára!