Andreas, pred tromi mesiacmi si sa vo veľmi emotívnom videu rozlúčil s fanúšikmi Austrie Viedeň. Ako si na to spomínaš a ako sa cítiš dnes?
„Veľmi dobre, myslím si, že prestup do DAC-u bol tou najlepšou voľbou. Moja rodina žije vo Viedni, čiže bývam veľmi blízko. Zvyčajne tri dni spím tu a zvyšné štyri vo Viedni. Som veľmi šťastný, že som prišiel do Dunajskej Stredy. To video bolo veľmi emotívne, keďže som tam strávil tri roky a spoločne sme niečo vybudovali. Musel som však odísť, neviem presne prečo, ale taký je futbal. Vždy chcem podávať tie najlepšie výkony v drese aktuálneho zamestnávateľa.“

Spomínané video je dôkazom, ako veľmi ťa fanúšikovia Austrie mali radi…
„Som typ hráča, ktorý sa snaží vždy ísť naplno. To bol asi dôvod, prečo si ma obľúbili.“

Rozprával si o svojej rodine. Čo nám prezradíš o svojich najbližších?
„Ako som už spomínal, zostali vo Viedni. Syna čaká posledný rok v škôlke a aj pre jazykovú bariéru by to bolo náročné riešiť napríklad v Bratislave. Pre nich je zostať vo Viedni tá najlepšia voľba.“

Prvýkrát v kariére si sa dal na legionárske chodníčky. Ako to prežívaš ty a tvoja rodina?
„Keď som hral za LASK Linz, štyri-päť mesiacov som býval v hoteli, lebo dom, ktorý sme si vybrali, ešte nebol voľný. Rodina vtedy zostala v Grazi. Terajšia situácia je úplne v poriadku, malý aj priateľka sú spokojní. Samozrejme, hrať mimo Rakúska je trochu iné, ale spoluhráči ma od prvého dňa prijali a vo všetkom mi pomáhali. Veľmi rýchlo som zapadol a obľúbil si toto mužstvo. Dúfam, že v tejto alebo budúcej sezóne prinesieme do Dunajskej Stredy nejakú trofej.“

V minulosti si v drese Mattersburgu, LASK-u aj Austrie nastúpil proti nám, takže DAC nebol pre teba úplne neznámy. Zháňal si pred príchodom ďalšie informácie o klube?
„Áno. Ešte pred podpisom zmluvy som si osobne pozrel mesto, štadión aj akadémiu. Potom už bolo rozhodovanie veľmi jednoduché. Infraštruktúra je tu na najvyššej úrovni, máme všetko potrebné na úspešné účinkovanie.“

Ako sa cítiš v pozícii jedného z najskúsenejších hráčov v kádri?
„Je to zvláštne, prvýkrát patrím medzi najstarších hráčov v kádri. V Austrii mali viacerí spoluhráči nad tridsať rokov. Snažím sa mužstvo ťahať a vždy idem za víťazstvom. Neznášam prehry. Cítim, že máme silného tímového ducha, ktorý je potrebný k tomu, aby sme postupne napredovali a bojovali o tie najvyššie priečky.“

Po Kačarabovi si druhý najstarší hráč mužstva, zároveň vzor pre mladých.
„Už v posledných dvoch sezónach v Austrii som sa snažil pomáhať mladším spoluhráčom. Tu máme raz do týždňa špeciálny ofenzívny tréning, kde im takisto pomáham. Robím to veľmi rád. V Rakúsku som neraz zažil, že mladí po príchode z mládeže mali určité nedostatky, keď sa im však niekto viac týždňov venuje, môžu urobiť obrovský progres. Som hráč, ktorý veľa hovorí a veľa sa smeje, čo môže mať na mladých dobrý vplyv. Vidia, že im chcem pomôcť a že to neberiem ako záťaž.“

Prišiel si do úplne nového prostredia, z nových spoluhráčov si nepoznal nikoho. S kým tráviš najviac času?
„Čas medzi tréningami trávim v hoteli Bonbon, občas sa s Karolom Blaškom a Aliounom Syllom zájdeme najesť. Keď máme voľné popoludnie, sadnem do auta a idem domov do Viedne. So všetkými spoluhráčmi vychádzam dobre, s každým si rád posedím pri obede alebo na káve. Laci Puha, jeden z našich fyzioterapeutov, hrával v Rakúsku a vie trochu po nemecky, dokonca bol spoluhráčom môjho brata. Niekedy si s ostatnými zahráme karty. Je fajn, keď sa mužstvo dokáže takto dať dokopy. Nemám rád, keď sa v tíme tvoria malé skupinky, čo našťastie u nás neregistrujem.“

Poďme k doterajším zápasom. Pred prvým ligovým kolom si bol chorý, preto si striedal až v druhom polčase, no proti Ružomberku si odohral 88 minút…
„Myslím si, že ani v prvom zápase sme nehrali zle, len nám nevychádzali posledné prihrávky a neboli sme dostatočne nebezpeční pred bránkou, chýbala nám dravosť. Súper skóroval po rohu, my sme vyrovnali a mohli sme pridať aj víťazný gól. V druhom zápase sme od začiatku hrali veľmi dobre, ako jeden tím a súper prakticky nemal žiadnu šancu. V prvých desiatich minútach sme mali veľa príležitostí, v závere polčasu sme išli do vedenia z penalty. Chceli sme pridať aj druhý gól, pretože jednogólový náskok je vždy nebezpečný. Verím, že najbližšie budeme efektívnejší a tým si zjednodušíme zápas.“

Do Dunajskej Stredy si prišiel s visačkou najlepšieho strelca Austrie. V prvých dvoch ligových stretnutiach si mal niekoľko streleckých príležitostí, gól si však zatiaľ nedal. Čo od seba očakávaš v tomto smere?
„Budem spokojný aj v prípade, ak Damir, Djuka (Djukanović) či ktokoľvek iný budú strieľať góly a mužstvo bude vyhrávať. Samozrejme, aj ja chcem skórovať a pomôcť mužstvu, ale je jedno, kto dá gól, hlavne nech sme úspešní. Dúfam, že sa už v najbližšom zápase strelecky presadím, ale musíme sa zlepšovať a byť úspešní spoločne, ako mužstvo.“

Najbližšia šanca na to príde v sobotu na pôde nováčika z Prešova, kde nás čaká vypredaný štadión.
„Proti nováčikom sa hrá vždy ťažko, ale ak podáme výkon ako proti Ružomberku, súperovi nedáme šancu na úspech. Musíme hrať jednotne, ako tím, len tak si môžeme odniesť všetky tri body.“

Určite sleduješ aj výsledky Austrie, ktorá hrá zajtra odvetu 3. predkola KL proti Ostrave. Aký výsledok očakávaš?
„Držím palce Austrii. Videl som prvý zápas a viem, že Ostrava má veľkú silu a kvalitných útočníkov. Obrana je však zraniteľná, čo by Austria mohla využiť a streliť viac gólov. Verím, že môj bývalý tím postúpi do ďalšieho kola Konferenčnej ligy UEFA.“