Aktuality

Roman Sabler: Pocit, ktorému sa nič nevyrovná

Roman Sabler: Pocit, ktorému sa nič nevyrovná

A-TÍM
|
Aktuality
| ut 15.7.2014, Nagy Krisztián
article_banner
'
article_banner
'

S futbalom začal ako sedemročný v rodnom Sládkovičove. O tri roky nasledoval prestup do FC Senec a keď sa senecký klub po fúzii s DAC presťahoval do Dunajskej Stredy, on sa presunul do SFM Senec. V šestnástich zamieril do AS Trenčín „Boli to krásne dva roky,“ hovorí 18-ročný útočník DAC-u Roman Sabler. Študenta posledného ročníka dopravnej akadémie v Trenčíne, ktorý sa dohovorí po maďarsky a anglicky, vám dnes predstavujeme.

Roman, máš za sebou úspechy v dorasteneckej kategórii, v sobotu si zažil debut v najvyššej súťaži aj medzi dospelými. Aké sú tvoje najkrajšie zážitky z doterajšej kariéry?

„Medzi najväčšie individuálne úspechy patrí titul najlepšieho strelca II. ligy západ s 22 gólmi v mladšom doraste a najlepšieho strelca I. ligy staršieho dorastu s 20 gólmi. Určite sem radím aj štarty za slovenskú  reprezentáciu do 18 a 19 rokov. Za najväčší úspech považujem titul majstra Slovenska v drese AS Trenčín, ktorý sme získali v I. lige staršieho dorastu v sezóne 2012/2013. Boli sme výborná partia, veľmi sme túžili súťaž vyhrať. A najnovšie ma potešil štart vo Fortuna lige, tomu sa asi nič nevyrovná.“

Na ktorých trénerov najradšej spomínaš?

„Od každého som sa snažil zobrať to najlepšie a každý mi svojím spôsobom niečo dal. Mal som šťastie na trénerov, ale spomeniem len dvoch. Tým úplne prvým bol Lóránt Pokorný v Sládkovičove, veľmi rád naňho spomínam a vždy sa teším, keď sa s ním stretnem. Kto ma najviac posunul vpred tým, že trošku ponapravil moje zmýšľanie a ukázal cestu k úspechu, je Viktor Miko zo Senca. Veľmi sa teším z toho aký máme vzťah a hoci ma už dva roky netrénuje, stále si voláme, sme v kontakte a vždy mi povie múdru myšlienku.“

Po kom si zdedil svojich 184 centimetrov výšky a futbalové gény? Ste futbalová rodina?

„Výšku naozaj neviem, asi to bude niekde hlbšie v koreňoch rodiny. Mamina vždy hovorí, že ona hrala dobre futbal na ulici a zdedil som to po nej. Popravde to ale bude po otcovi. Nikdy nehrával na profesionálnej úrovni, ale hral za mužov Sládkovičova. Možno keby mal takého otca ako mám ja, posunul by sa vyššie. On bol ľavák a vždy mi hovorí, že keď vypálil tak sa brankári báli. Nuž, či to je pravda, to neviem... Ale musím zdôrazniť, že mám tých najlepších rodičov akých si môžem priať, im vďačím za to kde som teraz. Ocino ma už od desiatich rokov vozil každý deň na tréning a obetoval kvôli mne veľa času, energie a peňazí. Mamina, ako sama hovorí, sa stará o psychickú pohodu a teraz, keď som opäť doma, mi varí zdravé jedlá. Veľmi by som im to všetko chcel raz vrátiť, je to môj najväčší sen. Mám ešte mladšieho brata, ktorý má 15 rokov a podľa všetkého bude hasičom po otcovi.“

A čo voľný čas a dievčatá?

„Najradšej pozerám komediálne seriály ako Profesionáli, Susedia a podobne. Priateľku ešte nemám, ale čakám na jedno dievča už skoro tri roky. Dúfam, že sa raz dočkám a budem jej mať čo ponúknuť.“

Ako si sa dostal do Dunajskej Stredy, kto stál za tvojím príchodom?

„Pán Dušan Chytil volal môjmu otcovi, že majú o mňa záujem a aby som sa prišiel do Dunajskej Stredy ukázať. Po prvom zápase mi tréner povedal, že zostávam. Následne to už riešil pán Gažik, môj agent, a ja som sa len sústredil na tréningy a zápasy. Dnes som veľmi rád, že to vyšlo a ja som súčasťou tohto klubu s tak výbornými fanúšikmi.“

Na aké obdobie si sa zaviazal DAC-u?

„Zmluvu som podpísal na tri roky, plus rok opcia.“

Ako ťa prijali spoluhráči? S kým najlepšie vychádzaš?

„Chalani ma prijali medzi seba veľmi dobre. Jasné, že najviac sa bavím s tými mladšími, ale sme jedna partia a porozprávam sa s každým. Tí starší nás usmerňujú, na ihrisku aj v kabíne. Najlepšie vychádzam s Máriom Tóthom, poznáme sa už šesť rokov a hráme spolu v treťom klube. Veľa sme toho spolu prežili, na ihrisku aj v reprezentácii, rovnako v súkromí.“

Aké úlohy navyše majú najmladší hráči v kádri?

„Sú to tie klasické úlohy, čo majú všade na starosti najmladší v tíme. Nosíme veci na tréningy a zápasy, alebo počítame chalanov v autobuse. Ale to je normálne, som na to zvyknutý a nerobí mi to vôbec žiadny problém.“

Ako sa cítiš v DAC?

„Cítim sa tu veľmi dobre, v kabíne sú dobrí hráči aj ľudia. Máme dobré podmienky na tréningy a viem, že za nami stoja výborní fanúšikovia.“

Tréner Radványi bol tiež útočník, je to pre teba výhoda? Dáva ti špeciálne rady?

„Myslím si, že áno. Mne ako mladému hráčovi určite pomôže a posunie ma vpred. Počul som, že bol dobrý útočník.“

Ako si prežíval sobotňajší ligový debut?

„Bola to najväčšia odmena za všetku prácu, čo som doteraz spravil. Veľká škoda, že sa nám nepodarilo získať aspoň bod. Bol to pre mňa špeciálny pocit, veď pred tromi týždňami som ešte trénoval s Trenčínom a teraz som proti nim nastúpil, a navyše to bol môj prvý ligový štart. Myslím si, že to tak malo byť.“

Extra motivácia proti bývalému klubu teda nechýbala...

„To určite, chcel som sa ukázať ľuďom a kamarátom v dobrom svetle. Bol to emotívny zápas, lebo sú to moji priatelia. Ale v okamihu, keď som nastúpil na ihrisko, moje myšlienky smerovali len na to, ako pomôcť mužstvu a ukázať čo najlepší výkon. Chcel som sa zároveň poďakovať trénerovi za šancu.“

Ako si bol spokojný so svojou hrou a čo hovoríš na výkon mužstva?

„Veľmi nerád hodnotím sám seba, na to sú ľudia a tréneri. Ale snažil som sa nechať srdce na trávniku a vydať zo seba všetko. Na prvý zápas to nebolo zlé. Prehrať o jeden gól na pôde Trenčína, a posledných 15 minút im trošku skomplikovať zápas, to určite nie je zlé. V konečnom dôsledku sa však počítajú body do tabuľky. Verím, že už najbližší zápas si tie body pripíšeme a potešíme fanúšikov.“

V čom vidíš svoje silné futbalové stránky a kde cítiš, že sa ešte potrebuješ zlepšiť?

„Silná stránka je asi moja ľavá noha. Zlepšiť sa musím vo všetkom, aj v tom čo mám dobré. Iba tak sa môžem posúvať vpred. Najviac musím popracovať na pravej nohe a hre chrbtom k bráne.“

Roman, aké sú tvoje futbalové sny? Máš obľúbenú zahraničnú ligu a mužstvo, do ktorého by si sa chcel raz dostať?

„Chcel by som dať gól pred aspoň 20-tisíc divákmi, musí to byť výborný pocit. Rád by som si v budúcnosti zahral jednu s popredných európskych líg. Momentálne však chcem podávať čo najlepšie výkony v Dunajskej Strede a dať pár gólov, len tak sa môžem posunúť vyššie. Môj najobľúbenejší klub je Real Madrid.“

A kto je tvoj futbalový vzor, komu by si sa chcel najviac podobať?

„Už ako malý chlapec som obdivoval brazílčana Ronalda, v mojich očiach zostal hráčom číslo jedna. Dodnes si pozerám jeho videá na internete. Ale veľmi rád mám aj Thierry Henryho a jeho spôsob zakončenia, videl som už niekoľkokrát jeho góly v drese Arsenalu. A momentálne sa mi najviac páči Cristiano Ronaldo.“

V nedeľu hráme derby s Trnavou, čo očakávaš od zápasu?

„Očakávam veľa ľudí a výbornú atmosféru. Je pred nami veľmi ťažký zápas, Trnava je v hernej aj psychickej pohode. My ale spravíme všetko preto, aby sme doma vyhrali.“

Bol si v minulosti na domácom zápase DAC-u? Vieš zhruba, aká atmosféra ťa v nedeľu čaká? Čo myslíš, ako to na teba bude vplývať?

„Priznám sa, že som nebol. Ale vnímal som to počas jari, bolo to niečo fantastické. Klobúk dole ako fandili a koľko ich chodilo na zápasy. Som presvedčený, že aj túto sezónu budú našim dvanástym hráčom. Veľmi sa na to teším, taká atmosféra musí hráča nabudit a prinútiť k lepšiemu výkonu.“

Na záver nám prezraď, komu si fandil na majstrovstvách sveta a akú inšpiráciu si našiel počas uplynulého brazílskeho mesiaca?

„V Sládkovičove som vyrastal v partii chlapcov, ktorí sme sa hrali na Brazílčanov. Doteraz im fandím, aj keď to už nie je tá stará Brazília. Aj tentoraz sa dostali ďaleko, ale tie posledné dva zápasy boli naozaj zlé. Nevadí, taký je futbal a verím, že o štyri roky to dopadne inak a titul získajú.“ 

article_bannerarticle_banner