Priezvisko Balla nebolo v DAC neznáme ani pred príchodom Vojtecha. Vo farbách klubu si totiž zahral aj jeho otec, Vojtech Balla starší. „Už ako 5-6 ročného ma brával na štadión, a tak som vlastne, podobne ako on, vyrastal na futbale. Chodili sme na každý domáci zápas DAC,” približuje svoje prvé kontakty s dunajskostredským futbalom.

A nezostalo len pri pobyte na tribúne. „Keď som nastúpil na základnú školu v Dunajskej Strede, stal som sa hráčom DAC. V ňom ma futbalovo vychovali a prešiel som tam všetkými mládežníckymi kategóriami,” pripomína.

Keď začal robiť prvé futbalové krôčiky v DAC, otec už v klube aktívne nehrával. „Mal problémy s kolenom a skončil veľmi skoro,” vysvetľuje. Balla senior však syna stihol futbalom dostatočne nainfikovať a Béla sa tomuto športu venuje celý život. 

Talentovaný futbalista, ktorý nadovšetko miloval loptu a našiel uplatnenie v záložnej formácii, zažil ligový debut v áčku ešte pred svojimi 19. narodeninami. Bolo to 4. marca 1995 v najvyššej slovenskej súťaži, keď sa dostal na ihrisko ako striedajúci hráč päť minút pred koncom. „Hrali sme v Prešove,” pripomína pamätné debutové momenty spred dvadsiatich rokov. Šancu mu dal tréner Jozef Valovič.

Po Valovičovom odchode prevzal trénerskú taktovku Juraj Szikora a Ballova kariéra v áčku sa pribrzdila. „Keď som vyšiel z dorastu, so Szikorom sme si nejako nepadli do oka. Považoval ma síce za dobrého futbalistu, ale z nejakých dôvodov so mnou nepočítal. Na istý čas som odišiel na hosťovanie, do vtedy druholigového Gabčíkova, kde mali silné mužstvo. Po návrate, zhruba od roku 1996, som už bol stabilným členom kádra,” konštatuje Balla, ktorého talent si všimli aj zostavovatelia mládežníckych futbalových reprezentácií Slovenska.

V mužstve DAC sa udomácnil po príchode Jozefa Adamca. Pevne sa etabloval v tíme a nastupoval pravidelne, bez ohľadu na to, kto bol pri trénerskom kormidle. Platilo to do konca roka 1999, potom prestúpil do Spartaka Trnava.

V drese DAC zažil radostné chvíle i sklamania. Rekapituluje ich takto: „Vždy sa snažím na veci dívať pozitívne, či už ide o minulosť alebo budúcnosť. Iste, bolo aj niekoľko horších momentov počas mojej kariéry v DAC, vypadli sme i do druhej ligy. O rok sme sa však vrátili medzi elitu. Partia však bola vynikajúca, plná domácich hráčov. Môžem spomenúť Árpiho Gögha, Tibora Zsákovicsa, Mikiho Radványi, Peťa Šantu - všetko chlapci z okolia. A mali sme aj veľmi dobré mužstvo vzhľadom na vtedajšie podmienky v klube. V tíme panovala veľmi dobrá atmosféra, takže veľa vecí bolo pozitívnych.”

Z Trnavy sa po dvoch rokoch ešte vrátil na chvíľu do Dunajskej Stredy, počas sezóny 2001/02. „V podstate ma z Trnavy vykúpil Báč, ale musím poznamenať, že už vtedy ma začali kváriť zdravotné problémy. Ešte predtým som si pol roka zahral druhú ligu za DAC,” upresňuje.

Počas pôsobenia v Trnave sa o jeho služby intenzívne zaujímali moravské kluby - Brno a Zlín. Nakoniec však z prestupu zišlo. „Brno ma chcelo veľmi, ale bohužiaľ, Trnava ma nepustila. Pre mňa však bolo najväčšou výzvou niečo iné. Prišli za mnou z Moskvy, konkrétne z Lokomotivu. Mal som už platnú predzmluvu, ale nakoniec som sa na odchod neodhodlal. Manželka totiž očakávala naše prvé dieťa, a tak sa prestup neuskutočnil,” odkrýva pozadie toho, prečo sa nakopon nevydal ruským smerom.

Ďalších zopár hráčskych rokov strávil v nižších rakúskych súťažiach, zahral si viedenskú ligu i Landesligu. Začiatkom roka 2004 začal trénovať s DAC, ale hráčsky návrat do klubu sa už nekonal.

Čo sa dialo po tom, ako skončil v Rakúsku? „V Novom Živote som robil hrajúceho trénera a aktívnu hráčsku kariéru som zakončil v rovnakej funkcii vo Vrakúni,” odpovedá dnes 39-ročný Balla.

Po zavesení kopačiek na klinec sa začal venovať kariére mládežníckeho trénera v DAC. Ako sa mu pracuje s chlapcami vekovej kategórie do 14 rokov, má možnosť pracovať s talentovanými  hráčmi? „V každom mužstve sa nájdu talenty. Treba ich však usmerňovať, aby nabrali správny kurz. A sami musia pochopiť a pristúpiť k tomu tak, či chcú žiť v tomto svete futbalu. Žitný ostrov bol vždy známy tým, že sa tu rodili talenty, platilo to za mojich čias a inak tomu nie ja ani teraz.”

Bohaté hráčske skúsenosti sa snaží zúročiť v trénerskom fachu. „To, čo som ja dostal od futbalu, by som chcel odovzdať mladým. Prešiel som rukami viacerých dobrých trénerov, a zopár vecí som sa naučil, získal som skúsenosti. Ale chcel by som im dať ešte viac. Pretože futbal sa stále vyvíja, dynamika, rýchlosť a fyzická zdatnosť sa predierajú do popredia. Rád pracujem s mladými futbalistami,” hovorí o svojom vzťahu k mládeži.

Teší ho, že mládežnícky futbal sa pomaly, ale iste stáva, srdcovou záležitosťou klubových funkcionárov DAC. „Prvoradou filozofiou klubu je, aby vychoval čo najviac hráčov, ktorí až prídu do seniorského veku, sa mohli stať hráčmi tunajšieho áčka,” potvrdzuje.

Je držiteľom trénerskej Euro B-licencie. „Môžem sa cítiť šťastný, že sa celý život zaoberám tým, čo ma zaujíma, čo ma baví. Verím, že tak ešte bude dlho. Futbal je môj život, tomu som venoval všetok čas a rodina ma v tom podporuje,” zdôrazňuje.

Futbalových nástupcov v rodine nemá. „Syna nemám, narodili sa nám dve dcéry,” podotkne. Šport však majú v krvi, nielen po tatkovi. „Moja manželka bola tiež športovkyňa, atlétka,” pripomína Balla. A ktovie, keď v DAC vznikne aj futbalový tím dievčat alebo žien, či sa priezvisko Balla opäť neobjaví na trávniku, tentoraz v dievčenskom vydaní…

Kto je Vojtech Balla

Dunajskostredský rodák (16. marca 1976) je odchovancom DAC, za ktorý hrával od svojich šiestich rokov. Prešiel všetkými mládežníckymi tímami klubu a v sezóne 1994/95 zažil prvoligový debut v A-tíme. Po polovici sezóny 1995/96 ho  poslali na hosťovanie do Gabčíkova. Po návrate obliekal žltý dres DAC do konca roka 1999, jednu sezónu strávil s klubom v druhej lige. Nasledoval prestup do Spartaka Trnava (2000-2002), Potom sa vrátil do Dunajskej Stredy, kde v jarnej časti sezóny 2001/02 hrával za druholigový DAC. V najvyššej súťaži odohral za DAC 59 zápasov a strelil päť gólov. V druhej lige má na konte 43 vystúpení a dva góly. Po odchode z klubu hrával v nižších rakúskych súťažiach, pobudol i v Orechovej Potôni. Bol hrajúcim trénerom Nového Života a v rovnakej funkcii pôsobil vo Vrakúni.  Momentálne je mládežníckym trénerom U14 v DAC a trénerom dospelých Družstevníka Lúč na Ostrove. Je  bývalým mládežníckym futbalovým reprezentantom, zahral si vo viacerých kategóriách, dotiahol to i do dvadsaťjednotky.

Ladislav Harsányi