Aktuality

O futbale ani slovo! Dnes s Erikom Ujlakym

O futbale ani slovo! Dnes s Erikom Ujlakym

A-TÍM
|
Aktuality
| št 6.11.2014, Nagy Krisztián

V našej novej rubrike sa pýtame hráčov DAC-u na každodenné veci, ktoré nemajú priamy súvis s futbalom a zápasmi. O futbale teda ani slovo! Alebo predsa len áno?

Ahojte, volám sa Dóri a v najbližších týždňoch vám prinesiem niečo nové. Bude to zopár bleskoviek, nezvyčajných otázok pre hráčov nášho mužstva, pomocou ktorých ich môžete lepšie spoznať. Dnešným hosťom je naša osmička z pravej strany stredu poľa, Erik Ujlaky.

Ahoj. Kto si, čo si, odkiaľ si prišiel?

Ahoj. Volám sa Erik Ujlaky. Mám 22 rokov. Pochádzam zo Zelenča, dediny približne päť kilometrov od Trnavy. Už rok a tri mesiace som zadaný, mám priateľku Mišku.

Takže máte za sebou prvé výročie. Ako ste ho oslávili?

Keďže som romantický typ, prekvapil som ju výbornou večerou, darčekom a k tomu krásnou kyticou!

Kto behal za kým?

My sa s Miškou poznáme dlhšie, už od základnej školy. Aj ona rada športovala, hrávala basketbal. Spolu sme chodievali behávať za školu. Potom som na päť rokov odišiel do Prahy a keď som sa vrátil, uvidel som ju na kúpalisku. Hneď som jej napísal a pozval na rande, takže prvý krok som spravil ja. Odvtedy sme spolu. Veľmi ju milujem, plánujem s ňou prežiť svoj život. Rád by som sa do takých dvoch rokov oženil a založil si rodinu.

Rád čítaš?

Pri futbale mi ostáva málo času na čítanie, ale keď čítam, tak väčšinou životopisy športovcov. Prečítal som knihu o najrýchlejšom šprintérovi sveta Usainovi Boltovi, ďalej o najlepšom českom hokejistovi Jaromírovi Jágrovi. Videl som videá o jeho tréningoch, ktoré ukazujú ako na sebe tvrdo maká, často aj v noci. Obdivujem ho za dosiahnuté výsledky. Ostatné knižky boli zväčša o futbalistoch.

Na ktoré narodeniny si najradšej spomínaš?

Každé narodeniny sa patrí osláviť, veď človek sa stáva o rok múdrejším a skúsenejším. Na každé si rád spomeniem. Keďže mám len 22 rokov, najkrajšia a najvýznamnejšia bola oslava osemnástky. Tie som oslavoval v Prahe, v kruhu mojich priateľov a spoluhráčov. 

Ktoré sú tvoje najobľúbenejšie sviatky a dni v roku?

Jednoznačne Vianoce a Silvester! Vianoce sú sviatkom pokoja, lásky a spolupatričnosti a tento nádherný sviatok  oslavujem s rodinou a priateľkou. Na Štedrý večer sme všetci spolu. Je to čas, keď sa doma stretávame pri sviatočne prestretom stole, naladení sviatočne aj v srdciach a mysli. Silvester je iný, ten tradične oslavujem s priateľmi vo Vysokých Tatrách na nejakej chate. Táto noc má byť vždy veselá a nezabudnuteľná!

Zaraďuješ do programu aj pravú silvestrovskú lyžovačku?

Nie, lyžovačku nie. Ja som skôr letný typ, zbožňujem teplo, slnko, pláž, opaľovanie... V lete sme boli s Miškou na dovolenke v Egypte, kde sa nám veľmi páčilo. Aj v zimnej prestávke sa chystáme do teplej krajiny, tentokrát to budú Kapverdské ostrovy, pretože aj v tomto období je tam zaručené teplo. Tie ostrovy sú nádherné. Skalnatú krajinu zjemňujú piesočné duny, kilometre nádherných pláží a tyrkysovo čistá voda.

Určite si so sebou zoberieš svoj mobil. Patríš k tým mladým ľuďom, ktorí si už nevedia predstaviť bežný deň bez telefónu?

Áno, hoci si nahovárame, že by sa to dalo, že je to jednoduché a telefón ani nepotrebujeme. Ale mobily sa stali každodennou súčasťou nášho života. Rýchle skontrolovanie emailu, nástenky na Facebooku, či niečoho iného si už ani nevšímame. Na dovolenke slúži hlavne na fotenie.

Máš rád keď ťa fotia?

Moc nie, ale vadiť mi to nevadí. Ale ani pózovať ma nebaví. S priateľkou máme dosť fotiek, pre našu radosť a spomienku.

Si počítačový typ, závislý od internetu?

Nie. Ja som skôr taký „antitýpek“ na techniku. Samozrejme mám rád tie najnovšie veci, zaujímajú ma, ale nie som moc počítačový typ. Ja som športovec. Teraz používam telefón iphone S5. Som s ním spokojný, nechystám sa ho vymeniť. No potreboval by som kúpiť počítač, takže sa už zaujímam o novinky v tejto oblasti.

Dozvedela som sa, že chodíš na ryby. Si veľký rybár?

S otcom a bratom sme dosť často chodievali na ryby, ale priznám sa, teraz na to moc času nemám. Keď som sa vrátil z Prahy, len som sedel pri otcovi, pretože som ani nemal rybársky lístok. Vtedy sme ten čas využili na rozhovory, relax a oddych v prírode. Ešte stále nemám rybársky lístok vybavený, ale chystám si ho obnoviť, pretože rybačka ma veľmi baví.

Výraznú časť života si strávil v Prahe. Páči sa ti ten život veľkomesta, s historickými pamiatkami, budovami, službami, ľuďmi, čistotou...?  

Praha je krásne mesto, ako každé veľkomesto výborné na bežný život. Mne sa tam veľmi páčilo. Pochodili sme všetky miesta, ktoré treba v Prahe vidieť. Dosť často sa tam vraciam aj s priateľkou. Počas môjho pôsobenia v Prahe sme ešte neboli spolu, takže teraz jej s radosťou robím sprievodcu. Pozreli sme si už Václavské námestie, Orloj, Karlov most aj Pražský hrad. Veľmi sa nám páči zoologická záhrada. Milujeme zvieratá, radi sa medzi nimi prechádzame. Jediné zviera, ku ktorému cítim odpor a bojím sa ho, je had. Nerád by som ho stretol. A keby aj áno, ukázal by som aký som vynikajúci šprintér.

Predstavme si, že vyhráš v lotérii a staneš sa bohatým. Na čo by si použil výhru a do čoho by si investoval?

Vlastné bývanie je nutná vec v živote dospelého človeka, preto by som v prvom rade postavil dom. Potom by som vymenil moje terajšie auto za niečo kvalitné a luxusné. Časť peňazí by som dal rodičom, aby som im vrátil aspoň niečo z toho, čo do mňa investovali. A niečo by som určite venoval na dobročinné účely. Často pozerám relácie ako Modré z neba, kde prednedávnom dávali príbeh jedného chlapca, fanúšika DAC-u. Rád by som finančne pomohol ľuďom s ťažkým osudom. Samozrejme, prispel by som aj na útulky pre opustené zvieratá.

Aký kolektív tvoríte v šatni? Stane sa, že máte medzi sebou nedorozumenie?

Nie, my sa nehádame. Sme super kolektív, nie sú medzi nami žiadne konflikty, ani problémové typy.

A čo v  súkromí? Zvykneš sa hádať?

Nie. Ja si myslím, že vôbec nie som problémový typ. Dá sa so mnou vychádzať, aj dohodnúť.

Počula som, že máš viacero prezývok. Prezradíš aké a z čoho vznikli?

Moje prezývky sú „čaute“ a „zatal“, a vznikli z mojej reči. Nakoľko pochádzam od Trnavy, kde sa rozprávame trnavčinou, slová čaute a zatiaľ vyslovujem tvrdo. Tieto prezývky som dostal od spoluhráčov, a aj tréner ma už tak volá. Všetci si zo mňa robia srandu.

Vy športovci chodíte väčšinou v športovom oblečení. Vyhovuje ti to, alebo sa rád obliekaš elegantne?

Najlepšie sa cítim v športovom, v teplákoch s visiacim pudlom. Elegantné oblečenie? Oblek? Ten som už veľmi dlho na sebe nemal. Vôbec ho nenosím. Priznám sa, že ani nemám vlastný oblek. Keď som potreboval na svadbu, mal som požičané... A to sú už tri roky dozadu.

Kupuješ si veci sám, alebo potrebuješ pri výbere oblečenia pomoc?

Všetko kupujem sám.

Máš obľúbenú značku?

Nie, nemám. Vždy si kúpim to, čo sa mi zapáči. Keď som bol v Čechách, väčšinou som kupoval v obchodoch Pepe Jeans. Nezabudnem na tenisky-adidasky, ktoré som si kúpil v obchodnom centre na štadióne Benficy Lisabon, keď sme tam hrali turnaj s reprezentáciou do 17 rokov.

Spoluhráči o tebe tvrdia, že si módny diktátor kabíny. Cítiš sa ním byť?

Nie, nemyslím si to. Aj ostatní chalani sa pekne a vkusne obliekajú. Napríklad Paľo Jurčo má dobrý štýl obliekania.

Bol si už v hlavnom meste Maďarska, v Budapešti?

Áno, hral som tam za Dunajskú Stredu proti Honvédu.

Ako sa ti páčilo mesto? Vedel by si porovnať Budapešť s Prahou a Bratislavou?

Bohužiaľ, z mesta som videl len toľko, čo sa dalo vidieť z autobusu. Nemali sme čas na prehliadku mesta, čo veľmi ľutujem. Počul som, že v Budapešti existuje najväčšie stredoeurópske morské akvárium, Tropicarium, ktoré by som veľmi rád navštívil.

Čo by si robil, keby si videl bitku na ulici?

Keby bili môjho kamoša, tak by som sa určite zapojil. Párkrát som sa videl, ako sa opití ľudia pobili. Vtedy som nezasahoval, nech si to vyriešia medzi sebou.

Mal si už nejaký nepríjemný zážitok s policajtmi? Bojíš sa ich?

Zatiaľ som nemal žiadny dôvod sa ich báť, akurát si dávam pozor na cestách, aby som nedostal pokutu.

Čo si myslíš, prečo by mali ženy chodiť na zápasy?

Lebo futbalisti sú najkrajší športovci! Nemáme žiadne prilby na hlave, ako hokejisti, dobre vidno naše tváre.

Dnešnú štafetu ti odovzdáva Gábor Straka a pýta sa: Varí sa u vás doma a zvykneš sa aj najesť? Vraj si totiž najhladnejší hráč celého mužstva a vždy ako prvý skočíš po jedle.

Mne jesť chutí, hlavne po tréningu. Vtedy som vždy hladný a Gabo si zo mňa stále uťahuje a podpichuje. Ale prezradím, že aj on je podobný typ, určite preto tá otázka.

Uprednostňuješ ovocie alebo zeleninu? Ktoré je tvoje obľúbené jedlo?

Jednoznačne ovocie, chutia mi viac ako zelenina. Zjem všetko, okrem rajčín. Tie by som nikdy nezjedol, lebo mi nechutia. 

article_bannerarticle_banner